Skupina G7 sa dohodla na stanovení globálnej minimálnej sadzby dane: Čo to znamená a ako to bude fungovať?

0
143

Ministri financií zo Skupiny siedmich bohatých krajín (G7) dosiahli v sobotu prelomovú dohodu. V nej podporili vytvorenie globálnej minimálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb vo výške najmenej 15 %. To by mohol byť súhlas na základe celosvetovej dohody.

Cieľom takejto dohody je ukončiť to, čo americká ministerka financií, Janet Yellen označila za „30-ročný závod v znižovaní sadzieb dane z príjmu právnických osôb“, keď krajiny súťažia o nalákanie nadnárodných spoločností.

Prečo je potrebná globálna sadzba dane?

Cieľom hlavných ekonomík je odradiť nadnárodné spoločnosti od presunu ziskov a daňových výnosov do krajín s nízkym zdanením bez ohľadu na to, kde sa uskutočňujú ich predaje.

Príjmy z nehmotných zdrojov, ako sú patenty na lieky, softvér a autorské honoráre na duševné vlastníctvo, čoraz viac migrovali do týchto jurisdikcií. To spoločnostiam umožňovalo vyhnúť sa plateniu vyšších daní v ich tradičných domovských krajinách.

Aké je pozadie?

Dohoda G7 prispieva k oveľa širšiemu existujúcemu úsiliu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj už roky koordinuje daňové rokovania medzi 140 krajinami o pravidlách zdaňovania cezhraničných digitálnych služieb a znižovania erózie základu dane vrátane globálnej minimálnej dane z príjmu právnických osôb.

Cieľom krajín OECD a G20 je dosiahnuť v obidvoch krajinách konsenzus do polovice roka. Rozhovory o globálnom firemnom minime sú ale technicky jednoduchšie a menej diskutabilné. Ak sa dosiahne široký konsenzus, bude pre každú krajinu s nízkymi daňami veľmi ťažké pokúsiť sa zablokovať dohodu.

Očakáva sa, že toto minimum bude tvoriť prevažnú časť dane z pridanej hodnoty 50 až 80 miliárd USD. OECD odhaduje, že firmy nakoniec zaplatia globálne v rámci obchodov na oboch frontoch.

Ako by globálne fungovala daňová sadzba?

Globálna minimálna sadzba dane by sa vzťahovala na zahraničné zisky.

Vlády si stále môžu nastaviť ľubovoľnú miestnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ktorú chcú. Ak ale spoločnosti platia nižšie sadzby v konkrétnej krajine, ich domáce vlády by mohli „doplniť“ svoje dane na minimálnu sadzbu. Tým by eliminovali výhodu presunu ziskov.

OECD minulý mesiac uviedla, že vlády sa v zásade zhodli na základnom dizajne minimálnej dane, ale nie na sadzbe. Daňoví experti tvrdia, že ide o najnaliehavejší problém, hoci dohoda G7 vytvára silný impulz okolo úrovne 15 % a viac.

Medzi ďalšie položky, o ktorých sa ešte bude rokovať, patrí otázka, či by sa mali vzťahovať investičné fondy a trusty na správu nehnuteľností, keď sa má uplatniť nová sadzba a či je kompatibilná s daňovými reformami USA zameranými na zabránenie erózii.

Čo bude ďalej?

Na stretnutí G20 naplánovanom na budúci mesiac v Benátkach sa bude zisťovať, či dohoda G7 získa širokú podporu od najväčších rozvojových a rozvojových krajín na svete.

Je potrebné ešte veľa vymyslieť vrátane metrík, ktoré určia, ako a na ktoré nadnárodné spoločnosti sa daň bude vzťahovať.

Komunikácia G7 nechala otvorené, čo sa medzičasom stane s daňami z digitálnych služieb pre veľké technologické spoločnosti v rôznych jurisdikciách, ktoré chceli USA zrušiť hneď po uzavretí dohody.

Uviedla iba, že by mala existovať „primeraná koordinácia medzi uplatňovaním nových medzinárodných daňových pravidiel a odstránením všetkých daní z digitálnych služieb“.

Akákoľvek konečná dohoda by mohla mať veľké dôsledky pre krajiny s nízkym zdanením a daňové raje.

Zdroj:

EURONEWS, 2021. The G7 has agreed to set a global minimum tax rate: what does it mean and how will it work? [online]. [cit. 2021-06-05]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/06/05/the-g7-has-agreed-to-set-a-global-minimum-tax-rate-what-does-it-mean-and-how-will-it-work

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here