Taktika dezinformácií využívaná Čínou

0
136

Čínske veľvyslanectvo v Londýne kritizovalo BBC po zverejnení dokumentu, v ktorom sa uvádzalo, že Čína šíri zavádzajúce a nepravdivé informácie.

V čínskych štátnych médiách sa ako reakcia na túto situáciu od polovice februára takmer každý deň objavovali články o anti-BBC.

Čína roky kritizovala západné médiá za správy o záležitostiach v Sin-ťiangu a inde v Číne. Tvrdila, že by nemali zasahovať do jej „vnútorných záležitostí“.

Posledné útoky na západné médiá však zjavne eskalovali.

Čínske domáce médiá žiadali svoju vládu, aby v krajine zákazala vysielanie televízneho kanálu BBC World New. Ten bol ale k dispozícii iba v niektorých medzinárodných hoteloch a rezidenčných budovách, kde žijú cudzinci.

Časopis Global Times kritizovali mentalitu „studenej vojny“, pokiaľ ide o Čínu. Rozoberal témy od Hongkongu, ujgurskej populácie Sin-ťiang až po pandémiu Covid-19.

Keď Čína v minulom roku čelila odporu v súvislosti s manipuláciou s počiatočnými fázami pandémie, niektorí predstavitelia USA hovorili o teórii, že vírus mohol uniknúť z wuhanského laboratória. 

Odpoveďou bolo, že televízny kanál CGTN začal presadzovať svoju vlastnú konšpiračnú teóriu.

Napriek neexistujúcim dôkazom čínska stanica naznačila, že vírus vznikol na vojenskej základni v Marylande v USA. Do Číny ho mali priniesť americkí vojaci počas atletických súťaží.

V posledných mesiacoch si čínski odborníci všimli desiatky nových a vysoko aktívnych oficiálnych účtov na sociálnych sieťach zastupujúcich čínske veľvyslanectvá a popredných diplomatov.

Najznámejší účet patrí Zhao Lijianovi z čínskeho ministerstva zahraničia.

Kontroverzie vyvolal v marci po tweetovaní článkov naznačujúcich, že koronavírus pochádza z USA.

Tieto tweety boli zdieľané viac ako 40 000-krát a uvádzali sa v nich odkazy v 54 rôznych jazykoch. Toto vyplýva z výskumu laboratória Digital Forensic Research Lab, ktoré je súčasťou Atlantickej rady.

Populárne hashtagy odkazujúce na príspevky spôsobili rozruch aj doma. Používatelia čínskej sociálnej siete Weibo si ich pozreli už viac ako 300 miliónov-krát.

V decembri bol Zhao Lijian všeobecne kritizovaný za zdieľanie falošného obrazu austrálskeho vojaka, ktorý zabil afganské dieťa, za čo sa Čína odmietla ospravedlniť.

Čína využíva milióny svojich občanov na sledovanie internetu a masové ovplyvňovanie verejnej mienky online. Títo regrúti sú známi ako „50 cent army“. Pomenovaní sú tak kvôli tomu že im bolo vyplácaných 0,5 juanu za správu.

Táto „kybernetová armáda“ je už dlho aktívna na čínskych platformách sociálnych médií. Jej cieľom bolo agresívne brániť a chrániť imidž Číny v zámorí.

Keď je tweet v angličtine, správy sú zamerané na západné publikum. Je to podobné ako troll- farmy v Rusku zasievajúce rozpor.

Nič netušiacemu čitateľovi sa môžu javiť ako vlasteneckí občania, ktorí konajú nezávisle. Často sa však riadia pokynmi čínskych úradov.

Jedným z príkladov je spôsob, akým boli videozáznamy násilných protestov v Hongkongu v roku 2019 propagované. Na sociálnych sieťach boli prostredníctvom „kybernetovej armády“ tieto protesty spájané s výrazmi ako „terorizmus“, zatiaľ čo skutočnosť pokojne prebiehajúcich protestov bola cenzurovaná.

V auguste 2019 Facebook a Twitter oznámili, že odstránili niektoré podozrivé účty.

Facebook uviedol: „Aj keď sa ľudia stojaci za touto činnosťou pokúsili utajiť svoju totožnosť, naše vyšetrovanie našlo odkazy na jednotlivcov spojených s čínskou vládou.“

Twitter identifikoval viac ako 900 účtov z Číny. Boli to však iba najaktívnejšie komponenty. Skutočné číslo účtov môže podľa odborníkov predstavovať približne 200 000. 

Zdroj:

BBC, 2021. The disinformation tactics used by China. [online]. [cit. 2021-03-14]. Dostupné na: https://www.bbc.com/news/56364952

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here